Politikum Andyho Pracháča

Autor: Radovan Medovič | 12.12.2019 o 8:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  115x

Tento článok je samozrejme fikcia. Podobnosť s reálnymi osobami je čisto náhodná. Bohužiaľ peniaze deformujúce politický priestor sú reálne...

   Andy je podnikateľ. Lacno kupuje a draho predáva. Je šikovný. Vie, ako zarobiť vlastnou hlavou veľké peniaze a ako odvádzať čo najmenšie dane. Sem- tam sú to nehnuteľnosti, sem- tam dobre úročené pôžičky. Je to všestranný chlap. Má už nahonobené. Do roboty dávno nechodí. Zato však chodí na večierky s priateľmi. Šampáňo za 1200, dovolenka súkromným tryskáčom, limuzíny a drahé hodinky....taká slovenská klasika.

   Andy raz ale precitol. Ráno sa zobudil s takým zvláštnym pocitom prázdnoty. Zatiaľ čo mu na telefóne cinkol ďalší milión na účte, prepadol ho náhly záchvat vlastenectva. „No nič,"...povedal si Andy, vyzliekol župan od Versaceho, „idem spasiť Slovensko!" Radosťou zašumeli slovenské hory a háje. Andy sa však o politiku nikdy nezaujímal, nemal ani poňatia, ako sa to robí. Našťastie si spomenul na Mira...Ten predsa už v politike nejaký ten čas je a skúsil už hádam všetko. Miro dlho neváhal a stretli sa na kofole na súkromnej jachte niekde v Stredozemnom mori. Andy povedal, že na úvod by začal len nejakou menšou investíciou. Povedzme 900- tisíc. Miro povedal, že na rozbeh to bude stačiť. Miro sa mu trochu smial, že s jeho schopnosťami sa do toho hrabe, ale nakoniec biznis je biznis.

   Na politiku okrem peňazí nič iné nepotrebuješ. Začni tým, že si nájdeš reklamnú agentúru, najlepšie nadnárodnú. Takú, čo má v portfóliu všetko. Od štátnych prevratov až po schopnosť urobiť aj z Mickey Mousa prezidenta. Andy nechápal, ako je to možné, ale prihodil ešte pol melóna zo zadného vrecka. Netrvalo dlho a prišli fotografi, publicisti, kameramani, jazykoví koučovia, vizážisti, politickí mentori. Andyho tvár sa zrazu usmievala z každého druhého bilboardu s heslom, o ktorom Andy nikdy nepočul ani mu nerozumel, ale ani nemusel. Všetky hlavné správy informovali o tomto hrdinskom počine Andyho Pracháča. Znenazdajky sa začal objavovať v rôznych televíziách. Pekne naučený základné frázy a gestá. Najprv putovalo do telky 70 tácov a potom aj Andy. Národ bol vo vytržení. Spasiteľ pred Robom z Mordoru je tu. Andy sa cítil ako roková hviezda.  Sem- tam skúsil povedať aj nejakú vlastnú myšlienku, ale rýchlo s tým prestal, lebo jeho koučovia ho upozornili, že je to aj tak vždy sprostosť. S veľkým očakávaním pred dvojmetrovým televízorom sledoval prvý predvolebný prieskum, za ktorý dal len smiešnych 100- tisíc. Neuveriteľné! Druhé miesto a krásnych 12%. Šéfovia jeho kampane mu vysvetlili, že je to preto, lebo má výborný program a píše veľmi dobré články do denníkov, ktoré náhodou vlastní jeho kamoš Čmaro. Andy síce o ničom takom nevedel, ale vedel, že takto nejako sa robí tá veľká politika. Pochopil, že prieskumy sú dobré a potrebné. Vykašľať sa na voľby. Prieskumy rozhodujú o tom, kto bude v médiách tlačený dopredu, prieskumy vymedzujú zloženie televíznych debát a prieskumy rozhodujú o tom, kto je na špici volebného pelotónu. Pred cieľom sa o malé strany nik nezaujíma.

   Netrvalo dlho a objavil sa Hopko....známy slovenský oligarcha. Hopko neznáša, keď ho označujú za oligarchu, lebo on ešte politiku nemanipuloval ako iní jeho kolegovia. Len trochu prezidentské voľby...ale to sa neráta, lebo prezident aj tak nič nemôže. Hopko ponúkol Andymu, že mu zariadi  ešte väčšiu reklamu ako má, že mu prispeje na tie úspešné prieskumy. Samozrejme, za tie milióny, čo do toho vrazí, vôbec nič nechce. Veď ani parťáci -Penťáci nikdy nič od politikov nechceli. Andy sa cítil skvelo, ľudia mu tlieskali všade, kde sa objavil. Zbohom milionárska nuda! Nad ničím si nemusel lámať hlavu. Jeho poradcovia mu presne povedali, čo komu povedať a čo komu sľúbiť. V sľubovaní bol Andy fakt preborník. Dobre sa zasmial, keď taký jeden Stano ohlásil, že ide do politiky. Zatiaľ čo sa Andy limuzínou doviezol na prípravu demonštrácií proti tyranii Mordoru,  Stano makal v robote. Stano nemal bilboardy ani v televízii nebol päťkrát za deň. Stano miesto partie dobre platených marketérov mal partiu dobrovoľníkov, ktorí medzi prácou a rodinou hľadali trochu času, aby ponúkli ľuďom lepší život. Ľudia ale nechceli lepší život. Ľudia chceli Andyho. Milovali nekonečné prekáračky, ktoré sa tak osvedčili v prezidentských voľbách. Chvíľu  sa bude vzdávať Andy v prospech Miša, chvíľu Mišo v prospech Andyho. Chvíľu sa budú spájať, chvíľu nie. Chvíľu bojujú spolu a chvíľu proti sebe. Načo nejaké zložité vízie a ideály. Ľudia chcú show.  

   V nekonečnom reklamnom kolotoči sa medzi alkoholom, pracími prachmi a poisťovňami šťastia mihajú tváre politikov.  Pre každého majú úsmev a istotu, že za peniaze si nás nakoniec kúpia všetkých. Andy to určite zvládne a my všetci s ním. Kolesá dejín sa pretočia a tí hore sa znova povezú na našich somárskych chrbtoch, lebo takto sme to chceli. Ozaj, skúsili ste už tú novú aviváž? V reklame voňala skvelo.....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?