Doštrngané

Autor: Radovan Medovič | 15.11.2019 o 20:59 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  118x

November 1989 nám dal nádej. Súčasnosť nám ju berie. Odkaz Nežnej revolúcie treba znovu oživiť a prestať si vymýšľať alternatívne pravdy.

   Nedá mi ,aby som sa trošku nezamyslel nad udalosťami  spred 30- tich rokov. Mal som 14 a bol som mladík ako každý iný. Málokedy sa zhodnem na niečom s pánom Dankom ,  ale v tomto áno. Aj ja som tomu všetkému veril. Čo to bola odvrátená tvár komunizmu ,veľmi dobre viem. Môj nebohý otec bol vedec – botanik. Doteraz patrí k špičke slovenských systematických botanikov. Inteligencia sa mala za socializmu ťažko. Otec bol ešte k tomu odchovanec  šaštínskeho seminára. V roku 1950 ho v noviciáte zastihla akcia „Kláštori,“ kde bol násilne odvlečený do Podolínca na prevýchovu. Obaja jeho rodičia, moji starí rodičia, boli emigranti v Kanade. Celý život bol stigmatizovaný a brzdený v kariére aj v živote. Žili sme skromne a dobre viem, čo je to nedostatok. Nielen ten, že sme nemali pomaranče a iné nedostatkové tovary, ale aj ten, že sme nemali niekedy čo do hrnca.

   17.november popri nás prešiel v nevedomosti. Nevedeli sme, čo sa deje v Prahe ani v Bratislave. Pamätám si len, že sa v Martine na námestí ( vtedy to bola ešte normálna ulica) objavil na staručkej bráne vedľa železiarstva tajuplný nápis :„Niekto, niekde, čosi.“ Ten nápis tam dlho svietil aj po revolúcii, až kým ho z brány nezmyl čas. Myslím, že okolo 20. novembra sa začali šíriť informácie po Martine, že zbili študentov v Prahe a že aj jedného zabili. Hnev a eufória nás dočista pohltili. Spomínam si, ako sme strihali pásiky trikolóry, aby sme sa identifikovali ako novembrové deti. V preplnenom autobuse sme cestovali na demonštráciu na námestie pred Dom odborov. Tam som pocítil tú spolupatričnosť, keď sme všetci štrngali kľúčmi od domu a kričali: „Dosť bolo KSČ!“  Môj otec plakal pred televízorom ,keď televízia spustila prvé prenosy z demonštrácií. Dostali sme vzácny dar- nádej.

               Lenže je doštrngané.  Vymenili sme komunizmus za kapitalizmus a rýchlo zabudli na to ,čo sme v tom novembri 1989 vlastne chceli. Dialóg a solidarita...to bolo to, čo hnalo ľudí do ulíc. Teraz nemáme ani jedno, ani druhé. Nebola to len  nesloboda a drôty na hraniciach, ale aj korupcia, rodinkárstvo a komunistické elitárstvo, ktoré vyhnalo ľudí do ulíc.  Čo sme si teda vyštrngali? Slobodu a demokraciu...lenže aj to, o čom až tak radi nehovoríme. Komunistických papalášov sme vymenili za „smotánku,“ rodinkárstvo za „mafiu“ a vedúcu úlohu strany za vedúcu úlohu peňazí. Politici solidaritu necítia, ale len ju predstierajú. Systém straníckych privilégií sa nijako nezmenil. Z elitných komunistov sa stali elitní podnikatelia.  Môj otec celý život živoril za mizerný plat komunistov, aby neskôr živoril zo žobráckej penzie kapitalistov. Takto sme si ten november asi nepredstavovali. Trh nevyriešil naše potreby a ľudia „práce“ sú stále na chvoste spoločenského záujmu.  Po 30-tich rokoch máme na čele oligarchov, proti ktorým bojujú milionári a keď sa pýtate, kde zostal ten obyčajný človek, čo štrngal 17. novembra 1989 na námestí, tak vám nadávajú do boľševikov a komunistov.

               Veľa sa polemizuje o tom, či sa máme lepšie. No áno, lepšie sa máme. Môžem písať tieto riadky a nemusím sa báť, že večer budem sedieť v „base.“ No napriek tomu cítim zradu na tom, čo sme chceli v časoch Nežnej revolúcie dosiahnuť. Nevyužili sme ten revolučný potenciál na to, aby sme vytvorili niečo väčšie ako my sami. Skoro sme odovzdali moc do rúk tým, ktorí ju zas a znova zneužili a my sme príliš skoro rezignovali na demokraciu ako nástroj vlády ľudu. Vlastnú nespokojnosť prehĺtame ako horké sliny a nechávame sa opíjať rožkami, čo nám blahosklonne núkajú politici z reklamných bilboardov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke

Polícia pátra po neznámom páchateľovi.

Komentár Petra Schutza

Strana má šerpu

Recyklácia núl – pozrite si záznamy z NR SR – a bezprizornosti sa ako pokus o zmenu nedajú brať vážne.


Už ste čítali?